Ako začínajúci hudobník sa často ocitám medzi dvoma svetmi. Na jednej strane ma láka moderný zvuk a nové technológie, na druhej strane cítim silné puto k ľudovým melódiám, ktoré som počúval odmalička. Možno sa pýtate – dá sa vôbec spojiť tradícia s niečím súčasným? Práve o tom by som sa chcel s vami podeliť.

Tento článok nie je nostalgickým vzdychaním za „starými dobrými časmi“, ale skôr mojou cestou objavovania, ako môžu staré melódie ožiť v novom šate. Chcem vás pozvať na výpravu medzi minulosťou a prítomnosťou, kde folklórne motívy nachádzajú nové, nečakané podoby.

„Tradícia nie je uctievanie popola, ale zachovávanie ohňa.“ – Gustav Mahler

Keď počujete výraz „tradičná hudba“, možno si predstavíte folklórny festival alebo vystúpenie v kroji. Ale skutočná hudobná tradícia nikdy nebola zamrznutá v čase – vždy sa vyvíjala, menila a prispôsobovala. Napríklad slovenské ľudové piesne, ktoré zneli v našej domácnosti, keď som bol dieťa, nie sú len staré artefakty. Sú to dokonalé hudobné diela, ktoré prešli stáročiami vývoja. Obsahujú melódie a rytmy, ktoré sa nás dotýkajú na hlbokej úrovni – nie preto, že sú staré, ale preto, že fungujú.

Keď som začal tvoriť vlastnú hudbu, najprv som jednoducho preberať ľudové melódie a pridal som k nim moderné zvuky. Výsledky boli zaujímavé, ale niečo im chýbalo. Bolo to, akoby staré a nové prvky stáli vedľa seba, ale skutočne sa neprepojili.

Zlom nastal, keď som zmenil svoj prístup. Namiesto toho, aby som len kopíroval tradičné melódie, začal som sa pýtať: „Čo robí tieto staré piesne takými silnými? Aké princípy za nimi stoja?“ Začal som počúvať špecifické tónové postupy v slovenských ľudových piesňach, skúmal som jedinečné rytmické vzorce našich ľudových tancov a analyzoval spôsoby, akými naši predkovia využívali hlasy pri speve. Tento hlbší pohľad mi umožnil vybrať si z tradície to podstatné a zakomponovať to do súčasného zvuku tak, aby vzniklo niečo nové, a predsa povedomé.

Ako začiatočník viem, že takýto prístup môže vyvolať otázky. Niektorí milovníci folklóru by mohli povedať, že narúšam tradíciu. Iní, viac naklonení modernej hudbe, by zas mohli považovať použitie tradičných prvkov za staromódne. Z mojej krátkej skúsenosti si však myslím, že tieto dva pohľady vytvárajú falošný protiklad. Mnoho zaujímavých hudobných objavov vzniká práve tam, kde sa stretáva staré s novým – v tvorivom napätí medzi úctou k tradícii a túžbou vytvoriť niečo nové.

Na mojej poslednej skladbe, ktorú som nazval „Horský dych“, som to skúsil prakticky. Použil som typické melódie z valašských piesní, ale zasadil som ich do nezvyčajného harmonického rámca inšpirovaného modernou hudbou. Tradičné spevácke ozdoby som podložil jednoduchým elektronickým rytmom. Výsledok si zachováva emóciu ľudovej hudby, ale zároveň znie súčasne. Nejde ani o kopírovanie tradície, ani o jej odmietnutie – skôr o jej premenu do niečoho nového.

Čo som sa naučil

Na mojej začínajúcej hudobnej ceste som zistil, že tradícia nie je väzenie, ale studňa inšpirácie. Nejde o doslovné kopírovanie starých melódií, ale o pochopenie, prečo fungujú a ako môžu inšpirovať nové zvuky. Skutočný rešpekt k tradícii neznamená zachovať ju zamrznutú v čase, ale udržať ju živú tým, že jej umožníme rásť a meniť sa.

Pre ostatných začínajúcich hudobníkov, ktorí sa podobne ako ja pohybujú medzi tradíciou a inováciou, mám jednoduché odporúčanie: najprv sa dobre oboznámte s tradíciou, potom ju analyzujte do hĺbky a nakoniec ju pretvorte svojím vlastným, osobným spôsobom. Iba tak môže tradícia naozaj prežiť – nie ako exponát v múzeu, ale ako živá súčasť našej hudobnej budúcnosti.

Najsilnejšie korene nie sú tie, ktoré držia strom na mieste, ale tie, ktoré mu dávajú živiny na rast do výšky.