Čo ak by najväčším hudobným majstrovstvom nebolo dosiahnutie dokonalosti, ale neustála cesta transformácie? Táto otázka vo mne rezonuje od momentu, keď som sa rozhodol vstúpiť na hudobnú scénu. Ako začínajúci umelec čelím kultúre, ktorá často oslavuje okamžitý úspech a virtuozitu, no cítim, že pre mňa osobne sa skutočné umenie skrýva práve v procese. Preto som si zvolil meno Kejzen – odvodené od japonskej filozofie Kaizen, čiže „zmena k lepšiemu“ – nebolo to len umelecké rozhodnutie, ale vyjadrenie môjho životného postoja. Táto filozofia neustáleho, postupného zlepšovania formuje nielen moje umelecké meno, ale aj každý aspekt mojej začínajúcej hudobnej cesty.

„Niet hudobníka, ktorý by dosiahol konečný bod svojho umenia. Existujú len tí, ktorí sa prestali učiť, a tí, ktorí považujú každú notu za príležitosť rásť.“ – Yehudi Menuhin

Hoci som len na počiatku svojej umeleckej dráhy, princíp Kaizen ma fascinuje svojou jednoduchosťou a hĺbkou. Na rozdiel od západného dôrazu na prielomové inovácie a dramatické zmeny, Kaizen zdôrazňuje hodnotu malých, každodenných vylepšení, ktoré sa časom akumulujú do hlbokej transformácie. Pre mňa ako začínajúceho hudobníka to znamená oslobodenie od tlaku vytvoriť okamžite „dokonalé“ dielo. Namiesto toho sa môžem sústrediť na postupný rast a každodennú prax, kde aj tie najmenšie zlepšenia majú svoju hodnotu.

Keď som začal komponovať pod menom Kejzen, vytvoril som si jednoduchý, ale účinný systém. Každý deň venujem aspoň hodinu čistému experimentovaniu – hrám sa so zvukmi, rytmami alebo melódiami bez akéhokoľvek zámeru vytvoriť „hotovú“ skladbu. Nemám ešte profesionálne vybavenie ani rozsiahle skúsenosti, no už teraz si všetky experimenty nahrávam na telefón a pravidelne ich počúvam, aby som identifikoval elementy, ktoré fungujú. Tento iteratívny proces mi umožňuje prakticky aplikovať filozofiu neustáleho zlepšovania.

Moja prvá skladba, na ktorej momentálne pracujem, s názvom „KOD 9“, vzniká práve týmto spôsobom. Začala ako jednoduchý dvojtaktový motív, ktorý som objavil počas jednej z experimentálnych sesií. Namiesto toho, aby som sa hnal za okamžitým dokončením, pracujem s týmto motívom postupne. Každý deň pridávam nový element, skúšam iný harmonický kontext alebo experimentujem s textúrou. Hoci som len na začiatku a moja technická zručnosť má svoje limity, tento organický proces mi dáva možnosť rásť spolu so skladbou. Nie je to rýchla cesta, ale cítim, že je autentická.

Ako začínajúci hudobník sa stretávam s očakávaniami hudobného priemyslu, ktorý je často postavený na ilúzii dokonalosti. Nahrávky sú starostlivo editované, aby odstránili každú nedokonalosť, vystúpenia musia byť bezchybné. Tento tlak môže byť pre nováčika paralyzujúci. Kaizen perspektíva mi však ponúka alternatívu – povzbudzuje ma vnímať každé cvičenie, každú nahrávku, každé (zatiaľ len súkromné) vystúpenie nie ako finálny produkt, ale ako moment na ceste neustáleho učenia sa. Tento prístup nie je výhovorkou pre nedostatočnú prípravu, ale skôr pozvánkou k hlbšiemu zapojeniu sa do hudobného procesu, kde každá chyba nie je zlyhaním, ale cennou informáciou – príležitosťou posunúť sa ďalej.

Pre mňa ako začínajúceho umelca je táto perspektíva mimoriadne oslobodzujúca. Viem, že moja cesta bude plná výziev a neúspechov, ale práve Kaizen filozofia mi pomáha vidieť tieto neúspechy ako nevyhnutné kroky na ceste vpred. Súčasný hudobný svet často vytvára dojem, že úspešní umelci sa jednoducho „zjavili“ s perfektným zvukom a identitou. Menej sa hovorí o rokoch experimentovania, nespočetných hodinách praxe a množstve pokusov a omylov, ktoré predchádzali ich „objavu“. Ako začiatočník sa pokúšam prijať túto menej viditeľnú, ale o to dôležitejšiu časť kreatívnej cesty.

Prakticky sa to prejavuje v mojom každodennom prístupe. Zaviedol som si „hudobný denník“, kde dokumentujem nielen svoje nápady, ale aj výzvy a objavy. Nahrávam si tie isté melódie opakovane v rôznych fázach ich vývoja, aby som mohol sledovať ich evolúciu. A čo je možno najdôležitejšie, snažím sa kultivovať „kaizen mindset“ – postoj, ktorý prijíma nedokonalosť nie ako problém, ktorý treba okamžite vyriešiť, ale ako prirodzenú súčasť živého, rastúceho hudobného procesu.

Zhrnutie kľúčových poznatkov

Ako začínajúci hudobník nachádzam v filozofii Kaizen – neustáleho, postupného zlepšovania – nielen umelecký princíp, ale aj životnú kotvu. Táto perspektíva mi umožňuje oslobodiť sa od paralyzujúceho tlaku dokonalosti a sústrediť sa namiesto toho na radosť z procesu a každodenného rastu. Učí ma ceniť si každý malý krok na tejto ceste, nachádzať hodnotu v pravidelnej praxi a vnímať chyby nie ako zlyhania, ale ako nenahraditeľné lekcie.

Hoci som len na počiatku svojej hudobnej dráhy, verím, že práve tento prístup mi umožní vytvoriť autentický umelecký hlas. Moja cesta bude nepochybne plná výziev, ale s každou notou, každým experimentom, každým dňom praxe budem o krok bližšie – nie k nedosiahnuteľnej dokonalosti, ale k živej, dýchajúcej hudbe, ktorá autenticky odráža moju cestu. A možno práve v tomto neustálom pohybe, v tejto odmietnutí statickej dokonalosti v prospech dynamického vývoja, leží skutočná krása umenia – že je, rovnako ako my sami, v neustálom procese stávania sa.